Cajlania spočiatku chodili do Kostola sv. Jozefa v zaniknutej dedine Zumberg  V roku 1740 si postavili vlastný kostol a to bol dôvod na neskoršie zbúranie zumbergského kostola v roku 1824. Interiér tohto zumbergského kostola bol odovzdaný aj do nového kostola na Cajle.

Spočiatku nový cajlanský Kostol Povýšenia sv. Kríža tvorila iba jedna malá loď so sanktuáriom. V 19. storočí pristavali vežu. Dnes v nej môžeme nájsť tri zvony, dva väčšie z dielne bratov Fischerovcov z Trnavy (Panna Mária z roku 1930 a Svätý kríž z roku 1922) a jeden malý umieračik (sv. Juraj) od Jána Ernesta Christellyho z Bratislavy (1792).

V čase politického odmäku 1968 boli snahy postaviť väčší kostol na mieste bývalého cintorína vedľa kostola, lebo kaplnka už v tom čase nestačila. Tvrdé roky normalizácie zmarili tieto plány a preto bola k sanktuáriu postavená zadná miestnosť veľmi zaujímavým spôsobom. Do stredného múra sanktuária bol totiž vybúraný priechod a sanktuárium s oltárom je vlastne v strede kostola medzi oboma loďami. Taktiež bola pristavaná malá sakristia po ľavej strane sanktuária a schody z vonkajšej strany na vežu. Pod vežou je malý chór s harmóniom. Starý oltár bol v čase prestavby v 20. storočí odstránený. Oltárny obraz Korunovanie Panny Márie, ktorý v roku 1947 zreštauroval Augustín Barta, je umiestnený dnes v zadnej miestnosti kostola. Nové liturgické zariadenie je dielom Petra a Gabriela Fraňovcov a reliéf Dobrý Pastier na ambóne vytvoril Štefan Bača.

Okolo kostola je bývalý cintorín. Zachovala sa aj časť pôvodného múru a dva kamenné náhrobky. Taktiež je tu kamenné pódium s krížom a korpusom, kde sa kedysi slávila hodová svätá omša. Zachoval sa aj starý kovový poľný oltár na tento účel. Pred hlavným vchodom do kostola je drevený kríž – plastika – dielo Petra Fraňa. Pri bočnom vchode do areálu sú pomníky padlým v prvej a druhej svetovej vojne.

Zdroj: Peter Sandtner